Obec Lúka

Oficiálna web stránka obce

Dnes je , meniny oslavuje

skenfrdehuru

     Po skončení druhej svetovej vojny sa vracal život v obci do normálnych koľají. V správe obce však nastali výrazné zmeny, ktoré súviseli so zmenou politických pomerov v obnovenej ČSR.
V obciach, ktoré patrili do Obvodného úradu Hrádku, vznikli roku 1945 miestne národné výbory a utvorili Obvodný úrad NV so sídlom v Hrádku. Prvým predsedom MNV, v Lúke sa stal Ľudovít Kriško. Pre MNV sa nenašla v obci vhodná budova, a tak sa úradovalo v súkromných priestoroch.
Rok 1946 prebiehal v znamení prevratných zmien, ktorý sa týkali vlastníctva poľnohospodárskej pôdy. V zmysle nariadenia SNR č. 104/45 o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov a zradcov sa uskutočňovala pozemková reforma, ktorá neobišla ani Lúku. V obci skonfiškovali poľnohospodárku pôdu Magdaléne Medňanskej a Jánovi Imrichovi Hardeggovi. Jednou z dôležitých nehnuteľností, ktorými sa zaoberala pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Trenčíne, bol kaštieľ v Lúke. Skonfiškovali ho Imrichovi Hardeggovi, pretože bol nemeckej národnosti. Z písomností o konfiškačnom konaní je zaujímavý zoznam premetov, nábytku a všetkých nehnuteľností, ktoré sa nachádzali 30. januára 1946 v kaštieli. Tvorilo do 20 skríň, 15 stolov, 25 stoličiek 6 fotelí, 50 obrazov ( olejomalieb – originálov), 70 obrazov – reprodukcií, 30 parohov zo srncov, 10 svietnikov, 4 lustre, 7 zrkadiel, 4 hodín, 3 keramické pece, 2 kúpacie vane a ďalšie menšie predmety, napríklad varič na gaštany, liehové lampy a pod. Tento súpis však už neobsahuje všetok pôvodný hnuteľný majetok v kaštieli. Určitý úbytok spôsobil prechod frontu v apríli 1945, ale niekoľko predmetov prevzal aj ONV v Novom meste nad Váhom. Kaštieľ bol výmerom o vlastníctve pôdy na základe rozhodnutia Zboru poverníkom zo dňa 25. septembra 1946 pridelený poverníctvu školstva a národnej osvety v Bratislave. Pri tejto príležitosti sa znovu vypracoval súpis hnuteľností v kaštieli, a ten bol počet položiek ešte chudobnejší ako predchádzajúci. Tak napríklad z 20 skríň zostali len 3, z 50 obrazov – originálov ani jeden. Neuvádzajú sa ani keramické pece, svietniky a zrkadlá. Podľa písomností z toho obdobia vysvitá, že v lete roku 1946 odviezli pracovníci Poverníctva školstva a národnej osvety nábytok na dvoch autách do Bratislavy a do kaštieľa v Dubodieli. Smutný bol aj osud knižnice v kaštieli. Alojz Závodský, bývalý riaditeľ miestnej školy a v tom čase národný správca kaštieľa, označil knihy v knižnici ako veľmi cenné a vzácne diela. V zápisnici z preberania hnuteľného majetku novým majiteľom sa spomína len 600 cudzojazyčných bezcenných kníh. Podľa toho sa s nimi aj naložilo. Takýmto, dá sa povedať legálnym spôsobom, sa stratili z Lúky predmety veľkej historickej hodnoty, ktoré po stáročia sústreďovali v kaštieli generácie šľachtických rodín. Len malý fragment z nich sa dostal do múzeí.
Prevzatie kaštieľa Povereníctvom školstva však nemalo len tienisté stránky. Týmto krokom sa utvorili podmienky na realizáciu mnohoročnej snahy obce získať vhodné priestory pre školu. V adaptovanej budove sa zriadila Obvodná štátna meštianska škola, ktorej slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 5. októbra 1947. Neskôr sa škola premenovala na Osemročnú strednú školu.

Správa obce 78
Po voľbách roku 1946 vystriedal vo funkcii predsedu MNV Ľudovíta Kriška Alojz Gajdošech. Február 1948 spôsobil aj v Lúke personálne zmeny vo vedení MNV. Predsedom sa stal Rud. Hlísta, podpredsedom Augustín Faro. Roku 1950 po zrušení obvodných úradov NV začali miestne národné výbory pôsobiť samostatne. V januári 1954 bol Okresným národným výborom v Novom Meste nad Váhom menovaný na funkciu predsedu Emil Šimko, ktorý v nej zotrval aj po voľbách v máji 1954. Roku 1957 sa stal predsedom MNV Ján Čudejko. Administratíva MNV, ako aj občania Lúky uvítali skutočnosť, že 1. augusta 1957 vznikol v obci samostatný pri budove MNV a poštovým doručovateľom sa stal Anton Borik, neskôr Valéria Janegová. Na voľbách roku 1964 sa zúčastnilo 423 voličov. Bolo to ako v ostatných voľbách tých čias, vysoké percento účasti (99, 76 % ). Za predsedu bol zvolený Ľudovít Sedláček. Podpredsedom sa stal Anton Godál a tajomníkom Villiam Klas. Členovia rady: Augustín Potoček, Klement Kováč, Emília Janžová, Štefan Kováčik. Sídlo MNV sa nachádzalo v jednej z budov, ktoré pôvodne patrili veľkostatkárovi Ernestovi Kellermanovi. Roku 1969 sa MNV presťahoval do budovy bývalej rím. kat. cirkevnej školy, naposledy tam bol umiestený 1-5 ročník ZDŠ. Významnou udalosťou pre Lúku bolo spojenie MNV pre obce Lúka a Modrovka. Na zasadnutí predstaviteľov oboch obcí 13. októbra 1971 sa dohodlo, že sídlo MNV bude v Lúke. Predsedom sa mal stať obyvateľ Lúky, tajomník mal byť z Modrovky. Počet poslancov Lúky sa ustálil na 14 a Modrovka mala 5. Nový MNV niesol názov Miestny národný výbor Lúka – Modrovka. Táto dohoda sa uplatnila vo voľbách v novembri 1971. Volieb sa zúčastnili za obe obce 592 voličov (99%). Predsedom sa stal Ľudovít Sedláček, podpredsedom Štefan Kováčik, takisto z Lúky, a za tajomníka zvolili Bohumíra z Modrovky. Táto forma spojenia dvoch samostatných obcí do jedného MNV sa dlho neudržala. Roku 1973 došlo k úplnému zlúčeniu obcí do jednej s názvom Lúka – Modrovka s tým, že sídlo MNV sa nezmenilo a zostalo v Lúke. Tento nový stav sa premietol vo voľbách 1976. Predsedom sa stal opäť Ľudovít Sedláček, no tajomníkom už nebol obyvateľ Modrovky, ale Štefan Kováčik z Lúky. Roku 1980 bolo sčítanie ľudu. Podľa jeho výsledkov mala obec Lúka – Modrovka 629 obyvateľov, z toho 327 mužov a 302 žien.
Slovenskej národnosti bolo 623 obyvateľov, českej 6. Len 62 obyvateľov pracovalo v sídle bydliska, ostatní ekonomicky činní obyvatelia pracovali v priemyselných podnikoch v Novom meste nad Váhom a v Piešťanoch. Štatistika uvádza, že v obci bolo 188 domov, z toho rodinných 162. Zaujímavé sú údaje o vybavenosti bytov. 120 bytov malo kúpeľňu, v 151 bytoch zavedený vodovod, 71 bytov bolo vybavených ústredných kúrením. Dvadsaťjeden rodín vlastnilo automatickú práčku, zo 143 televízorov boli len štyri farebné. Osobných áut narátali v obci 57. Dve rodiny disponovali vlastnou chatou.
17. júla 1984 náhle zomrel predseda MNV Ľudovít Sedláček a 1. decembra 1984 sa uskutočnili v obci doplňovacie voľby. Za nového predsedu z nich zvolili Milana Struhárika. Riadne voľby roku 1986 nezaznamenali vo funkciu predsedu nijakú zmenu. Rada MNV Lúka – Modrovka mala po týchto voľbách 7 členov. Okrem predsedu v nej boli podpredseda Vladimír Vöröš, Jan Haluza, Jan Mosný, Viliam Šlahor, Zdena Hulmanová a Ferdinand Krajčech.
Po novembri 1989 sa v demokratickejšom prostredí aj v obci Lúka vytvorili podmienky na obnovenie obecnej samosprávy. Predseda Milan Struhárik požiadal 1. júla 1990 o uvoľnenie z funkcie a novým predsedom MNV sa stal Vladimír Vöröš. V novembri 1990 boli voľby do samosprávnych orgánov v obciach. Na základe výsledkov volieb konaných na demokratickom princípe sa stal prvým starostom obce obnoveného Obecného úradu v Lúke Jaroslav Ilenčík, bývalý dlhoročný predseda MNV Modrová. Obyvatelia Modrovky využili možnosti rodiacej sa demokracie a dňom 7. decembra 1990 sa odčlenili od Lúky aby tvorili samostatnú obec.
Po voľbách sa zmenilo aj sídlo obecného úradu v Lúke. Priestory, ktoré dovtedy administratíva úradu zaberala, sa vrátili cirkvi a úrad sa presťahoval v júli 1991 do opravenej budovy požiarnej zbrojnice.
V ostatných komunálnych voľbách v novembri 1994 zvolili občania Lúky za svojho starostu opäť Jaroslava Ilenčíka.

Stavebníctvo 79
V prvých rokoch po vojne mala obec málo finančných prostriedkov na väčšie stavby. Realizovali sa len stavebné práce menšieho rozsahu, aj to väčšinou svojpomocne. napríklad v októbri 1947 vybudovali občania ohradu okolo cintorína nákladom 22 212 Kčs. Veľkým prínosom pre obec bola elekrifikácia, ktorej prvá etapa sa uskutočnila roku 1949. V rokoch 1951-56 sa väčšinou brigádnickým spôsobom reguloval potok Lúčanka, navŕšila sa hrázda pred domom Jozefa Gajdošecha. Most pod kaštieľom sa dokončil roku 1955. Roku 1956 sa adaptovala školská budova a dokončilo sa betónovanie tanečného kola pod kaštieľom.
Väčšou stavbou sa mohli obyvatelia Lúky popýšiť až roku 1957. V novembri tohoistého roku skolaudovali novostavbu obchodného domu, ktorý dokončil Okresný stavebný podnik v Novom meste nad Váhom. Na tejto stavbe pracovali aj murári z Lúky Ján Šiška a Eduard Ištok. Roku 1964 sa začala výstavba novej školskej budovy. Pri slávnostnom výkope boli prítomní poprední zástupcovia okresu a obce. Školu slávnostne otvorili v januári 1968. Spoločne so stavbou školy dokončili v jej blízkosti štvorbytovku pre učiteľov. V chotári Lúky sa vykonávali v 60 rokoch aj vodohospodárske práce. Tie súviseli so zachytením prameňov kvalitnej pitnej vody v polohe Kaplna.
V záujme zvýšenia bezpečnosti a zrýchlenia dopravy sa roku 1969 začala budovať na úseku Lúka – Piešťany nová cesta. Projekt na vybudovanie tejto cesty rátal aj s pozemkom futbalového štadióna. Funkcionári obce mienili podporovať šport, a preto sa rozhodli vybudovať nový športový areál. ten sa realizoval v polohe Hleny a prvý futbalový zápas sa hral 26. apríla 1970.
Roku 1969 začali stavbu novej požiarnej zbrojnice. Slávnostné prevzatie novostavby miestnymi požiarnikmi bolo 23. júla 1971. V rámci akcie Z postavili občania Lúky v rokoch 1971 – 1973 Dom smútku. Svojmu účelu začal slúžiť v máji 1974.
Pre obec bolo v rokoch 1972-73 dôležité vybodovať vodovod, ktorý bol pôvodne určený pre miestnu ZDŠ. Na hlavný prívod sa mohli napojiť aj obyvatelia na dolnom konci obce. V tom istom roku sa začali v rámci akcie Z svojpomocné práce na predĺženie vodovodného potrubia, a to v polohe Ulička, pokračovali Pílou smerom do Sušiarne. Vodovod bol vybudovaný na princípe samospádu vody. Ak sa však chcel zaviesť vodovod pre kaštieľ, musela sa najskôr vybudovať prečerpávanie stanica. Po zlúčení obcí obcí Modrovka a Lúka došlo k vybudovaniu vodovodu aj pre občanov dolného konca Modrovky.
V rokoch 1979-1980 sa vykonali úpravy miestnych komunikácií a priestranstiev. V ich rámci sa napríklad vyštrkovalo roku 1980 verejné priestranstvo pred Jednotou – spotrebné družstvo o rozsahu 450 štvorcových metrov. V osemdesiatych rokoch sa vykonávali stavebné práce na niekoľkých objektoch, ktoré väčšinou z objektívnych príčin ostali dlhší čas rozostavané. Týkalo sa to predovšetkým šatní na futbalovom štadióne TJ Družstevník a predajne mäsa. Roku 1988 zriadili zo zasadacej miestnosti TJ sobášnu sieň, v ktorej mal prvý sobáš 28. mája toho istého roka Jaroslav Godál.
MNV v Lúke sa musel roku 1989 vyrovnať s problémom divokej skládky za Kľúčovským. Vyriešil to tak, že zlikvidoval starú a vybudoval novú skládku domového odpadu v lokalite Selčanských jarok. Rok 1990 bol posledným, keď sa stavalo aj pre Modrovku. Obec sa síce stala v tom roku samostatnou, ale stačili v nej dostávať Dom smútku v hodnote 448 000 Kčs. Sídlo MNV bolo v tom čase v budove bývalej cirkevnej školy. Bol to teda rím. kat. cirkvi. Novovzniknutý Obecný úrad sa 30. júla 1991 presťahoval do budovy požiarnej zbrojnice , ktorá neplnila svoj účel a chátrala. Najskôr sa však musela zbrojnica poopravovať, urobila sa výmena strešnej krytiny, okien, dverí, dom dostal brizolitovú omietku.
Roku 1991 sa dokončili šatne TJ, ktoré sa stavali niekoľko rokov. Začalo sa s výstavbou plničky PD Nemšová. Významným činiteľom stavebných prác v časti obce sa stala a.s. Aquafresh Lúka, ktorej podielnikmi boli PD Nemšová ( 51%), Zs VAK Trenčín ( 29%), PD Modrovka (10%) a Skloobal (10%). Riaditeľom podniku bol najskôr Ing. P. Kolenič, od roku 1992 Ing. M. Gajdoš. Podnik začal prevádzku roku 1992 plnením stolovej vody a dojčenskej vody ( Lucka). V spolupráci s Limco Piešťany sa výroba rozšírila aj na plnenie nealkoholických nápojov. Roku 1992 sa v obci vykonávali rozsiahli práce na budovaní oporných múrov na cintoríne a pod kaštieľom. vybudovaný bol aj vodovod na cintorín s prečerpávaním vody. Odstránil sa nános z cesty Baranec a vyčistila sa i cesta v časti obce Teheľna.
Roku 1993 sa pokračovalo v budovaní oporných múrov. Postavil sa napríklad vedľa cesty cez Baranec, ako aj pri dome Ivana Stana a pod domom p. Gažu. Rekonštruovala sa elektrická sieť z trafostanice na ihrisku. V tom istom roku sa musela pre zlý stav zbúrať jedna z pamätných budov obce – stará požiarna zbrojnica , kde mal svoje pôvodné sídlo starý obecný úrad. vykonali sa i potrebné práce na miestnych komunikáciách, asfaltový koberec na ceste okolo školy a na ceste cez baranec. Na dome smútku sa vykonala prístavba prešetrovania. Roku 1994 úpravy miestnych komunikácií pokračovali. Nový asfaltový koberec položili na ceste k p. Pavlovi Ivanovskému, na ceste okolo Mikuličkovej a v uličkej k Michalovi Cíbikovi, ako i na novej ceste vedľa potoka popri Coca Cole. V tom istom roku sa plnička a. s. Aquafresh dostala do finančných ťažkostí, a tak sa členovia spoločnosti dohodli na jej odpredaji podniku Coca Cola Amatil Slovakia. Nový podnik urobil mnoho zmien, rekonštrukčné práce 1. apríla 1994 začal s plnením Coca Coly a iných nápojov.
Roku 1994 asanovali niekoľko objektov bývalého JRD Lúka, bola to stará maštaľ pre hovädzí dobytok ( kravín), kurín i koniareň. Tieto budovy už boli takmer zbúrané a ohrozovali životy občanov, najmä detí. Obecný úrad prejavil veľkú snahu o vybudovanie potrebného obecného vodojemu, ktorý by umožnil bez čerpadiel prívod vody aj pre občanov horného konca. Neuskutočnila sa výstavba ČOV a kanalizácie. Tieto zámery prekazil nedostatok finančných prostriedkov.

Poľnohospodárstvo80
Konfiškácia pôdohospodárskeho majetku, ktorá roku 1946 postihla väčších vlastníkov pôdy, predovšetkým veľkostatkárov maďarskej a nemeckej národnosti, mala tú pozitívnu stránku, že skonfiškované pozemky mali byť pridelené roľníkom. v rámci pozemkovej reformy sa v Lúke prideľovala pôda bývalej vlastníčky Magdalény Medňanskej. Vöröšýmery o vlastníctve však dostali až v jesenných mesiacoch roku 1948. To sa však už politická situácia v republike po februárových udalostiach opäť zmenila. Znamenalo to okrem iného, že sa výrazne zhoršili podmienky pre súkromné roľníctvo, pretože mocenské orgány začali v poľnohospodárstve presadzovať spoločné hospodárenie vo forme JRD. V nových politických pomeroch sa roľníci nemohli dlho cítiť ako páni pridelených pozemkov. Jednak sa ich vlastníctvo, okrem malých výnimiek pozemkoknižne nepotvrdilo, jednak pôdu začalo užívať JRD, takže s ňou nemohli disponovať. Poľnohospodárske družstvo v Lúke vzniklo už v roku 1948. Na začiatku mu patrilo len 50 ha pôdy. Základom družstva sa stal Kellermanov Veľkostatok býval vlastníčky Magdalény Medňanskej. Strojový park bol veľmi skromný – tvorili ho dva traktory značky Zetor a Škoda. Prvým predsedom družstva sa stal Silvester Janega. Jednotné roľnícke družstvo orgánov v pravom zmysle slova vzniklo až roku 1952, keď pod tlakom mocenských orgánov takmer všetci roľníci v obci odovzdali svoju pôdu do spoločného užívania a sami sa stali členmi družstva, a tak vytvorili celoobecné JRD v Lúke. Do družstva nevstúpili iba traja kopaničiari ( Gróf, Hornák, Hornáková) a jeden roľník v obci ( Jozef Ištok). V súvislosti so založením JRD sa vykonala hospodársko – technická úprava pôdy ( HTÚP). JRD obhospodarovalo 476 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 311 ha ornej.
Začiatkom roka 1962 sa stal predsedom družstva Štefan Pevný. Vo funkcii vystriedal Jozefa Krajčecha, ktorý bol predsedom od roku 1956. Na výročnej schôdzi roku 1963 vyjadrilo vedenie JRD nad výsledkami družstva nespokojnosť. V plnení plánu zaostávala najmä živočíšna výroba. Tak napríklad plán určoval 204 000 litrov mlieka, v skutočnosti to bolo iba 159 000 litrov. Hovädzieho mäsa sa vyrobilo 257 q, čo bolo len 50% plánu. Družstevníci nesplnili ani dodávku vajec, odovzdali 46 800 vajec namiesto 125 000. Úroda obilia však bola celkom uspokojivá. Okrem pšenice sa plán vo všetkých ostatných druhoch splnil. Napríklad jačmeňa sa urodilo 30 q, kukurice 28 q na hektár. K lepším výsledkom v živočíšnej výroby mala prispieť nová ošípareň, ktorá bola dokončená roku 1963. Pôvodne mala byť vybavená modernou mechanizáciou, do prevádzky ju však uviedli bez nej. Roku 1964 dokončilo JRD ďalšiu investíciu pre živočíšnu výrobu. Bola to maštaľ pre 105 kusov hovädzieho dobytka. Napriek týmto novým stavbám neutešený stav v živočíšnej výrobe pretrvával aj naďalej. Plánované množstvá sa síce znížili, ale aj tak sa napríklad roku 1965 splnila len výroba bravčového mäsa ( 21 350 kg). Družstvo prenasledovala aj smola. Roku 1965 museli 90 kráv odviesť na likvidáciu do Opatovského Sokolca, pretože boli postihnuté tuberkolózou. V tom istom roku následkom povodne Váhu bolo zaplavených 69 ha pôdy, z toho 46 ornej, 10 ha pasienkov a 5 ha lúk. Rozvodnil sa aj potok pritekajúci z Lehoty, z ktorého voda zaplavila 6 ha zemiakov a 2 ha cukrovej repy. V tom, pre JRD veľmi nepriaznivom, roku bol zvolený do funkcie predsedu družstva Jozef Gajdošech.
JRD sa vrátilo k ovčiarskej tradícii v obci, keď roku 1965 zakúpilo 184 kusov oviec Merina, hlavne na výrobu vlny. Bačom sa stal Jozef Šprlák.
Roku 1966 sa družstevníkom konečne podarilo dosiahnuť lepšie výsledky aj v živočíšnej výrobe. Preskočili plán dojivosti ( 128, 64 l), v dodávke hovädzieho a bravčového mäsa. JRD dokončilo pre svojich pracovníkov aj stavbu štvorbytovky. V tom čase bol zootechnikom na družstve Ing. Viktor Pepel, agronómom Ján Haluza a ekonómom Štefan Pevný. Pomerne v dobrých výsledkoch pokračovalo JRD aj po Ďalšie roky. Úžitok začali prinášať ovce, roku 1969 sa nastrihalo 670 kg vlny a roku 1973 sa vyrobilo 1450 kg ovčieho syra – vtedy sa chovalo na družstve 256 oviec. JRD začalo s pridruženou výrobou roku 1970. Zriadilo stolársku dielňu na výrobu panelov pre Slovenskú televíziu v Bratislave. Svoju činnosť začala aj kolárska a klampiarska dielňa. Neskôr ( r. 1972) sa v priestoroch stolárskej dielne vyrábali sklolaminátové výrobky a lekárske kreslá pre Chiranu. Začiatkom 70. rokov pod vplyvom tlaku vládnych a straníckych orgánov došlo k rozvoju špecializácie a koncentrácie poľnohospodárskej výroby v okrese. V praxi to znamenalo, že vznikli veľké poľnohospodárske podniky, pozostávajúce z dvoch alebo viacerých pôvodne samostatných JRD. Tento trend neobišiel ani Lúku. Od 1. januára 1974 začali spoločne hospodáriť JRD Lúka – Modrovka a Modrová. Družstevníci prijali nový názor družstva JRD Tematín. Jeho prvým predsedom sa stal Ján Haluza, ktorý túto funkciu zastával až do dnešných čias. Družstvo pozostávalo z troch dvorov ( pôvodne bývalých JRD), Lúke s vedúcim Tomášom Pavlechom. Novovzniknuté družstvo hospodárili na 988 ha pôdy, z toho bolo 646 ornej. Roku 1975 disponovalo JRD týmito mechanizačnými prostriedkami: 5 obilných kombajnov, 2 repné kombajny, 20 traktorov, 2 pásové traktory, roku 1976 pribudlo 9 nákladných áut, autožeriav, autobager, nakladač HON a buldozér. Prvý rok existencie JRD Tematín priniesol pomerne dobré výsledky v rastlinnej, ako aj v živočíšnej výrobe, no už druhý rok bol problémový, nepriaznivé počasie malo za následok zníženie úrody obilnín. Napríklad pšenice bolo roku 1974 50,29 q, ale roku 1975 38,1 q ma hektár.
V rámci investičnej výstavby dokončili v poľnohospodárskom dvore Modrovka administratívnu budovu a uviedli do prevádzky pozberovú linku obilia v hodnote 771 tisíc korún. Pridružená výroba sa v tom čase obmedzila väčšinou len na výrobu brizolitu a šutoliny. Roku 1977 vzrástol rozsah ornej pôdy JRD zo 640 ha na 720 ha. Prírastok sa získal od štátnych majetkov v Hornej Strede. Ku koncu 70. rokov malo JRD veľmi pekné výsledky v rastlinnej výrobe. Roku 1978 napríklad dosiahla rekordnú úrodu pšenicu Solaris ( 71 q na ha.). Neúspechom sa však skončil v tom istom roku pokus o pestovanie liečivých rastlín. Pre neskorú dodávku semena rastliny nevzišli, a tak sa musela veľká časť obsiatej plochy zrušiť a osiať novou kultúrou - uhorkami. V nasledujúcich rokoch sa pomerne dobre darilo rumančeku kamilkovému ( floschamomillae).

  zmos logo                   zmo logo                 ROP                 gdpr 

 

DMC Firewall is developed by Dean Marshall Consultancy Ltd